Rýchlosť s akou fungujú niektoré služby občas človeka privádzajú do šialenstva. Dnes  to bol pre zmenu vyhľadávací formulár národného registrátora .sk domén, spoločnosti SK-NIC, keď si môj kolega Kvoco potreboval zistiť údaje o nejakej doméne. Nad siahodlhým čakaním len nechápavo krútil hlavou. Rozumel som mu veľmi dobre, zažil som si to mnoho krát. Jedna z kľúčových služieb webu SK-NICu sa naozaj dosť vlečie. Ak to robíte často, je to vážne otrava.

Nevdojak som si pri tom spomenul na Západoslovenskú energetiku a Slovenskú poštu. Kvalitou svojich služieb, no najmä prístupom k zákazníkom a riešením vzniknutých problémov sa tiež ocitli na pomyslenom čiernom zozname firiem, s ktorými nechcete komunikovať ani o sekundu dlhšie, ako je nutné. Nie že by sa v tom mal človek vyžívať a tešiť sa na chvíľu, keď zase pôjde na poštu, no nemusela by mu už len z pomyslenia na to naskakovať husia koža.

Monopol deformuje peňaženky i myslenie. Keď nie je nič isté musíte o priazeň zákazníka bojovať. Dávate mu dobré ponuky, vychádzate mu v ústrety, alebo ste aspoň milí. Naopak, v prostredí, kde nemáte čo stratiť sa veľmi ľahko zabúda na to, že bez zákazníka by celý biznis stratil  zmysel. Smutné je, že monopolní hráči oveľa radšej vrážajú prostriedky do PR, než na do vylepšovania služieb a zvyšovania užívateľskej prívetivosti. Alebo – ako aj v tomto prípade – ani to nie.

Je jedno, či vinu na pomalom vyhľadávaní v SK-NICu nesie preťaženie servera, pomalé pripojenie, alebo zle nakódovaný skript. Od kľúčového hráča slovenského internetu máme morálne právo čakať aspoň solídnu web stránku (debatu o ostatných veciach pre rozsah článku radšej neotváram). No fakt je, že morálne právo ešte nič neznamená. Keď ma niekto monopol, nemusí sa vôbec snažiť byť najlepší. Stačí, keď je uspokojivý.