Hoci WordPress patrí k CMS, ktoré vo všeobecnosti so safe-modom nemajú zásadný problém, vyššie uvedené problémy dokážu jeho užívateľom poriadne zamotať hlavu. Nedávno som prišiel na fintu, ako jednoducho vyriešiť problém s nahrávaním obrázkov prostredníctvom rozhrania vo WYSIWYG editore. Navzdory hláseniu totiž chyba nemusí byť vždy iba v prístupe k adresáru.

Možno ste si všimli, že WordPress má predvolené nastavenie ukladať obrázky vložené pri písaní článku do adresárov podľa dátumu pridania. Po vybraní súboru sa príslušná funkcia snaží vytvoriť v adresári wp-content/Uploads sériu podadresárov (napr. 2010/08/11) do ktorých súbor nahrá. Výsledná cesta k obrázku je následne wp-content/Uploads/2010/08/11/obrazok.jpg. Ibaže safe_mode tvorbu adresárov týmto spôsobom neumožňuje.

Vtip je v tom, že tento spôsob ukladania nových obrázkov (resp. súborov) sa dá ľahko vypnúť . Stačí otvoriť Settings → Media a odškrtnúť Organize my uploads into month- and year-based folders – a je to!

8. Boh povedal: Nie je dobré, keď je Programátor sám, stvorím toho, kto bude obdivovať Programátorskú prácu. Vzal Programátorovi kosť, v ktorej nebol mozog a stvoril To, čo bude obdivovať Programátora. A zaviedol To za Programátorom. To dostalo meno Užívateľ. A sedeli nahí pod nahým DOSom a nehanbili sa. 9. Ale Bill bol chytrejší, než všetky ostatné zvieratá, ktoré Boh stvoril. Bill povedal Užívateľovi: Určite povedal Boh, aby sme nespúšťali žiadne programy? A Užívateľ povedal: V každom adresári môžeme spúšťať programy, ale v adresári WINDOWS nie, lebo zomrieme. A povedal Bill Užívateľovi: Ako môžeš o niečom hovoriť, keď si to nevyskúšal! Ten deň, keď spustíte program z adresára WINDOWS, budete rovní Bohu, pretože jedným tlačítkom myši stvoríte to, čo budete chcieť. A uvidel Užívateľ, že ovocie WINDOWS boli pastvou pre oči a hodné závidenia, pretože akékoľvek vedomosti boli od tejto chvíle zbytočné. A nainštaloval WINDOWS na svojom počítači. A povedal Programátorovi, že je to dobré. A on si WINDOWS tiež nainštaloval.

10. A hneď šiel Programátor hľadať nové drivery. A Boh sa spýtal: Kam ideš? A on povedal: Idem hľadať nové drivery, pretože nie sú v DOSe. A na to Boh: A kto ti povedal, že potrebuješ drivery? Nespustil si náhodou programy z adresára WINDOWS? Programátor odpovedal: Užívateľ, ktorého si mi pridelil, si objednal programy pre Windows a preto som si aj ja nainštaloval Windows. A povedal Boh Užívateľovi: Prečo si to urobil? Užívateľ odpovedal: Bill ma naviedol.
11. A povedal Boh Billovi: Pretože si to urobil, budeš naveky prekliaty medzi všetkou čvargou, divokou zverou. A bude nepriateľstvo medzi tebou a Užívateľom, naveky ťa bude Užívateľ nenávidieť, a ty mu budeš predávať Windows.
12. A Užívateľovi povedal Boh: Windows ťa veľmi sklame a zničí tvoje rezervy systémových prostriedkov, budeš musieť používať zlé programy, a bez Programátora neurobiš ani bodku. 13. Programátorovi zase: Pretože si počúvol Užívateľa, prekliate nech sú tvoje počítače, vznikne v nich veľa chýb a vírov, v pote čela budeš stále opravovať svoje dielo. 14. Vyhnal ich z Počítačového Centra a vstup zabezpečil heslom. 15. General protection fault.

Riešenia na sto spôsobov

Podstatou problému tkvie v tom, že internetový prehliadač dokáže zobraziť iba font, ktorý je na danom počítači nainštalovaný. Ak ho nenájde, zobrazí text v predvolenom, čo je vo Windows Times New Roman. Webdizajnéri si na to už zvykli, je to feature, nie bug. Jednako sa z času na čas sa objaví niekto, kto ponúkne nejaké  riešenie. V posledných rokoch sa veľkej obľube teší napríklad metóda sIFR. Funguje na báze nahradzovania textu flashom. Z ďalších spomeniem Cufón, Facelift Image Replacement (FLIR), Typeface, Scalable Inline Image Replacement (SIIR) či Dynamic Text Replacement (DTR). Niektoré z nich fungujú na princípe automaticky generovaných obrázkov, iné berú na pomoc Javascript alebo Flash.

Za všetkým hľadaj Microsoft

Google vlastne oprášil koncept, s ktorým svojho času prišiel Microsoft. Jeho metóda Web Embedding Fonts Tool (WEFT) pracuje na princípe načítania súboru s fontom spolu s webstránkou, podobne ako sa načítavajú javacsripty či kaskádové štýly. Užívateľ si stihane jednoduchú utilitu a pomocou nej skonvertuje font vo formáte TTF (True Type Font) do formátu EOT (Embedded Open Type). Výsledný súbor nahrá na server a do dokumentu vložil príslušný link. Z nejakého dôvodu sa však tento systém príliš nepresadil, užívatelia dali prednosť iným riešeniam.  Na rozdiel od Microsoftu to Google zariadil tak, aby užívateľ nemusel sťahovať žiadne utility a generovať žiadne doplnkové súbory. Na svoj server umiestnil 18 fontov, kde sú kedykoľvek k dispozícii. Väčšinou ide o rôzne antikvy a grotesky, poteší však aj niekoľko skriptov – mňa najmä Lobster. Všetky sú licencované niektorou z otvorených licencií (najčastejšie SIL Open Font License), čiže ich použitie je bezplatné.

Banálne jednoduché

Nemusíte vedieť PHP, rozumieť Flashu, ani ovládať Implementácia týchto fontov je zarážajúco jednoduchá.  Stačí vložiť do svojho webu odkaz na príslušný font. Nájdete ho uvedený pri každom z nich, spolu s tabuľkou znakov a zoznamom dostupných rezov (bold, italic…).

<link href=’ http://fonts.googleapis.com/css?family=Cantarell‘ rel=’stylesheet’ type=’text/css’>

Štýlovanie vybraných prvkov je úplne normálne – žiadne špecifické kombinácie selektorov – vyplníte atribút font-family a je to. Funguje to vo všetkých prehliadačoch, dokonca aj v Internet Exploreri 6.

h1 { font-family: ‘Cantarell‘, arial, serif; }

Pre a proti

Rozširovanie webovej typografie so sebou  prináša aj určité riziká. sIFR je závislý na Flashi a Javascripte, väčšina ostatných metód zase robí z textu obrázky, čo znemožňuje vytvorenie sémanticky korektného dokumentu a znižuje prístupnosť webu. Google tieto nedostatky odstraňuje, no aj jemu jesto čo vytknúť. V prvom rade obmedzenú ponuku fontov. Či ich niekedy bude viac ako osemnásť možno len hádať. Druhou nevýhodou je nižšia kvalita zobrazeného fontu. Zvyknutí na perfektne hladké kontúry, dokonca aj vo Photoshope, musíme rátať s tým, že oblúky budú o čosi zubatejšie, než by sme čakali. Navyše pri načítaní webu trvá cca sekundu, než sa priložený font načíta. Napriek všetkému túto iniciatívu vítam. Aj keď Google Font Directory zrejme nespôsobí žiadnu typografickú revolúciu, s nulovými nárokmi na implementáciu i štylovanie je jeho prínos nesporný.

Jeho autori ho nazývajú Twitter-klientom, v skutočnosti je skôr social-media-klient. Dnes vyšla jeho nová verzia s radom väčších i menších vylepšení.Najzásadnejšou zmenou je kompletné prekódovanie do HTML5. Po tom, čo sa HTML5 dočkalo podpory zo strany veľkých hráčov ako YouTube, Apple či Google ho vídame v praxi čoraz častejšie. HootSuite by mal byť vďaka tomu rýchlejší a funkčnejší. No nielen to. Výrazných zmien sa dočkalo aj užívateľské rozhranie. Faktom totiž je, že v predchádzajúcej verzii zaberali ovládacie prvky viac miesta, než bolo milé. V tomto smere nastal viditeľný posun vpred. Ovládanie pôsobí omnoho kompaktnejšie, takže pre správy je odrazu omnoho viac miesta.

Jednou z prudko propagovaných noviniek je podpora drag-and-drop. S nástupom HTML 5 preniká aj do okien prehliadača. Súbor sa automaticky nahrá na server hneď, ako ho myšou presuniete do formulára. Dojem kazí previazanosť s Twitterom. Drag-and-drop totiž funguje len vtedy, keď už na začiatku písania správy označíte aspoň jeden Twitter účet, kde bude vznikajúca správa publikovaná. Čiže ak ju hodláte publikovať len na Facebooku, alebo v inej sociálnej sieti, máte smolu.Ďalšou horúcou novinkou je vyhľadávanie s podporou geolokácie. Aj táto funkcia využíva možnosti HTML5, ktoré umožňuje zistiť prehliadaču vašu aktuálnu polohu. Po kliknutí na špeciálnu ikonu vo vyhľadávacom poli HotoSuite zobrazí twitter-trendy a podľa danej lokality. Nemusíte nič vpisovať. Ak však niečo vpíšete, HootSuite to použije ako filter pre výsledky. Netreba však čakať zázraky. Na Slovensku, kde tweetujú necelé tri tisícky ľudí, môže byť akčný rádius prekvapujúco veľký.

Pre zefektívnenie práce integrovali vývojári do rozhrania HootSuite Google Analytics. Štatistiky síce nie sú k dispozícii v plnom rozsahu, ale základný prehľad s nimi bez problémov získate. Stačí dovoliť HootSuite aby sa pripojil na Google. K menej významným novinkám patrí napríklad lokalizácia. Momentálne iba do japončiny no verím, že ďalšie preklady na seba nedajú dlho čakať. Poteší aj možnosť zmeniť šablónu rozhrania, no zmena sa týka iba farby. Zvyšok užívateľského rozhrania sa nemení. Za zmienku stojí aj inovácia funkcie Re-tweet. V novom HootSuite 5 je predvolený tzv. automatický retweet, ktorý je rýchlejší, no užívateľovi neumožňuje do tweetu akokoľvek vstupovať. Ešteže sa táto vlastnosť dá v nastaveniach jednoducho vypnúť.

Celkový dojem z novej verzie HootSuite je dobrý, hoci čakal som viac. Prechod na HTML5 považujem síce za vážnu inováciu, no očakávané zrýchlenie užívatelia nemusia nutne postrehnúť. Estetické vylepšenia ma osobne až tak nevzrušujú. Oveľa viac by potešili podrobné štatistiky kliknutí na vygenerované krátke URL. V tomto smere je HootSuite stále ďaleko za Bit.ly, a nezachráni to Google Analytics.

HootSuite je online aplikácia na správu účtov sociálnych médií. Umožňuje sústrediť výstupy z Twittera, Facebooku, LinkedIn a ďalších webov na jednu plochu a rovnako do týchto služieb aj prispievať. Medzi jeho najväčšie prednosti patrí podpora viacerých účtov z jednej siete, možnosť naplánovať zverejnenie v konkrétny dátum a čas a podpora fan-pages na Facebooku.

Podľa našich očakávaní výskum už na začiatku dokázal, že slovenská mediálna brandža Twitter veľmi nevyužíva. V analyzovanej skupine figurovalo iba 70 subjektov, vrátane novinárov , e-zinov a študentských médií. Regulárnych mediálnych účtov je maximálne polovica.

Z výskumu vyplynulo, že subjekty mediálnej brandže sa zatiaľ stále iba učia ako Twitter používať. Vďaka relatívne dlhej histórii personalizácie webov a webových služieb subjekty veľmi rýchlo pochopili, že k profesionálnemu prístupu patrí aj vyplnený profil. Väčšina z nich má však stále problém s formou, obsahom i celkovým pozitívnym postojom k Twitteru.

Po formálnej stránke vidíme najväčší problém v spoliehaní sa na RSS. Vďaka tomu síce subjekty dokážu zásobovať svojich prívržencov množstvom príspevkov, no za cenu absencie akéhokoľvek osobného vkladu. O ten v prostredí sociálnych médií ide predovšetkým. Dokonca aj kópia správy publikovanej cez Facebook, ktorá veľmi jasne hovorí o tom, ktorej sociálnej službe dáva subjekt prednosť, je lepšia než neosobný výpis článkov z webu. Riziko využívania RSS spočíva aj v jeho spammerskom potenciáli. Najrizikovejšou skupinou sú veľké spravodajské servery, ktoré denne publikujú veľké množstvá nových správ – cez RSS automaticky aj na Twitter. S využívaním RSS súvisí aj výrazná prevaha upútaviek na vlastné články. Je pochopiteľné, že v mediálnej brandži bude tento typ tweetov dominovať, no rozhodne to neznamená, že by médiá mali zo svojho tweeter-účtu urobiť klon RSS kanálu. V takom prípade ich prítomnosť na Twitteri stráca zmysel.

Druhým veľkým problémom je celkový pozitívny postoj médií k Twitteru – protweeting. Ak sa aj médiá na Twitteri zaregistrujú, len malá časť z nich o tom dá svojim čitateľom (divákom, poslucháčom) vedieť. Keď pred niekoľkými rokmi TV Markíza spúšťala svoj spravodajský web TVnoviny.sk, upútavky i priame prepojenia sa objavovali aj vo vysielaní, dokonca naň odkazovali moderátori v hlavnej spravodajskej relácii. Obdobnú propagáciu vlastného webu sme mali možnosť vidieť aj v iných televíziách a iných programoch. Twitter-účty (a zrejme aj stránky na Facebooku) sú zatiaľ propagované len minimálne. Vo väčšine prípadov chýba na webe akákoľvek ikona, ktorá by umožňovala či už priamy preklik (a prípadnú konverziu), alebo aspoň budovanie povedomia o využívaní danej služby. Samozrejmosťou nie je ani funkcia na zdieľanie webových obsahov, o využívaní viacerých účtov ani nevraviac.

Všetko nasvedčuje tomu, že médiá svoj postoj k Twitteru (a zrejme aj k sociálnym médiám ako takým) zatiaľ iba formujú. Objavujú ich možnosti a učia sa ich využívať. Táto fáza môže trvať ešte niekoľko rokov. Dôležitú rolu zohrá početnosť komunity – dve tisícky užívateľov sú iným publikom než milión užívateľov. Samotný vysoký počet užívateľov však neznamená automatické zlepšenie. Dobre to ilustruje prípad Facebooku. S viac než miliónom slovenských užívateľov je v podstate v obdobnej situácii ako Twitter. Je teda evidentné, že početnosť komunity síce môže vytvoriť dobré podmienky, no aktívny postoj je (a bude) napokon tak či onak na médiách.

Podrobné výsledky výskumu si môžete prečítať v štúdii Slovenské médiá na Twitteri v roku 2010

Ďakujem svojim študentom Petrovi Kučerkovi (@peter_kucerka), Matejovi Pavlanskému (@MatejPavlansky) a Martinovi Pekarovičovi za pomoc pri zbere a vyhodnocovaní dáv.

1. Možnosť odosielania na viacero sociálnych webov

Neoceniteľná vlastnosť pre všetkých, ktorí spravujú viacero sociálnych účtov. Okrem Twitteru a Facebooku podporuje HootSuite posielanie správ na LinkedIn, Ping.fm, WordPress.com alebo MySpace. To všetko jediným kliknutím, bez nutnosti neustáleho prihlasovania/odhlasovania na jednotlivé účty.

2. Možnosť odosielania na viacero účtov v rámci jedného webu

Benefitom, ktorý ja osobne vnímam ako najvýraznejší je možnosť spravovať z jedného miesta viacero účtov v tej istej sieti. Zatiaľ som nenašiel iného klienta, ktorý by si s takouto banálnou, no čas-od-času zásadnou, požiadavkou poradil.

3. Možnosť odosielať na FB stránky

Sociálnu sieť Facebook netvoria len bežné užívateľské účty. Možnosť publikovať priamo na facebookovú stránku (fan-page) ocenia všetci tí, ktorí v minulosti nejakú založili.

4. Skracovač, ktorý si uhryzne iba 5 znakov

Obmedzený priestor na vyjadrenie podnietil vzni služieb, ktoré bežnú URL skrátia na minimum. Ibaže sú skracovače a skracovače. Tinyurl.com si uzurpuje celých jedenásť znakov, zatiaľ čo Bit.ly iba šesť. HootSuite ma integrovaný vlastné skracovače Ow.ly a Ht.ly, ktoré si vystačia iba s piatimi. Pri 140 znakoch zaváži aj jeden-jediný.

5. Rôznorodosť výstupov

V jednotlivých stĺpcoch dokáže HootSuite zobraziť prakticky čokoľvek: výstup vybraného užívateľského účtu, správy z Twitterovského zoznamu (lists), výsledky vyhľadávania vybraných kľúčových slov, správy adresované priamo vám (direct messages) či zoznam tweetov, ktoré vás spomínajú.

6. Plánovanie publikovania

Bez toho, aby ste sa museli navštevovať niektorú z externých služieb ako napr. Twuffer, získate kontrolu nad tým kedy čo publikujete. Je to výhodné hlavne vtedy, keď máte väčšie množstvo materiálu, ktorý nechcete “vypustiť von” naraz. Stačí nastaviť konkrétny dátum a čas a o ostatné sa postará HootSuite.

7. Možnosť nahratia obrázku alebo súboru

Podobne je to aj vprípade obrázkov alebo iných súborov, keďže Twitte umožuje publikovať iba text. S HootSuite nemusíte pátrať po externých službách na ukladanie obrázkov, alebo súborov.

8. Automatické publikovanie cez RSS

Ďalší spôsob ako si zjednodušiť život je automatické publikovanie správ syndikovaných cez RSS. Navyše môžete pridať predvolený komentár, aby príspevky nevyzerali tak strojovo. Pravdou však je, že pri veľmi vysokej frekvencii nových článkov vás môže táto funkcia zmeniť na spammera.

9. Multiplatformnosť

HootSuite existuje nielen ako webová služba, ale aj ako samostatná desktopová aplikácia pre Windows, Linux aj MacOS. PreFirefox i Chrome vytovrili vývojári zasúvné moduly, ktoré dokážu načítať titulok aktuálneho dokumentu, doplniť ho o názov servera a skrátenú URL a vytvoriť tak správu bez toho, že by ste sa čo i len raz dotkli kávesnice. Podopora mobilných zariadení je samozrejmosťou, hoci treba povedať, že pre iPhone i Android je zadarmo iba Lite-verzia programu.

Zhrnutie

HootSuite je bezosporu jedným z najvýkonnejších nástrojov na správu sociálnych médií. Samozrejme, aj skvelý nástroj sa dá vylepšiť. Chýbajú mi napr. podbornejšie štatistiky kliknutí na skrátené URL. Keď to porovnávam s Bit.ly, HootSuit je dosť pozadu. Zišla by sa aj podpora GoogleBuzz. Nech už je náš názor na túto službu akýkoľvek, vzhľadom na početnosť priaznivcov Google-služieb zasluhuje pozornosť. Lokalizácia mi síce nechýba, ale ak by bola, nenahneval by som sa. No aj pri tom všetkom mám pocit, že je HootSuite je to najlepšie, čo sa dá v súčasnosti v tejto oblasti používať.

1. Odkedy Chuck Norris načúral Shumacherovi do nádrže, vyhráva jeden pretek za druhým.
2. Chuck Norris je jediný človek, ktorý vie deliť nulou.
3. Teória evolúcie neexistuje. Existuje iba zoznam živočíšnych druhov, ktoré nechal Chuck Norris žiť.
4. Poznáte Mŕtve more? To Chuck Norris ho zabil.
5. Chuck Norris musí triediť prádlo na tri hromady – biele, farebné a krvavé.
6. Chuck Norris ti dokaze odtrhnut hlavu a hodit ti ju do ksichtu
7. Chuck Norris dokáže rozplakať aj cibuľu
8. Chuck Norris dokáže páliť mravce lupou aj v noci.
9. Chuck Norris pozná poslednú číslicu Pí.
10. Chuck Norris zničil Periodickú sústavu, pretože uznáva Prvok prekvapenia.
11. Chuck Norris hral ruskú ruletu s úplne nabitou zbraňou. A vyhral.
12. Všetci ľudia maju 23 párov chromozómov. Chuck ich má 72 a všetky sú smrtelné.
13. Niektorí ľudia nosia pyžamo so Supermanom. Superman nosí pyžamo s Chuckom Norrisom.
14. Keď hrá Chuck Norris Monopoly, tak to má vplyv na celú svetovú ekonomiku.
15. Keď Chucka Norrisa postrelia, treba mu to povedať.
16. Chuck má dve rýchlosti – chodiť a zabíjať.
17. Chuck Norris nemá chlpaté telo – chlpy na oceli predsa nerastú.
18. Deti čúrajú svoje meno do snehu, Chuck to vie aj do betónu.
19. Neexistuje žiadne globálne otepľovanie, to si len Chuck pritiahol slnko, lebo mu bola zima.
20. Chuck nikdy nezápasil. Jeden kop do tváre z otočky nazývate zápasom?
21. Ak v Scrabble poskladáš „Chuck Norris“, vyhral si. Navždy.
22. Rebríček príčin smrti v USA: 1. Zlyhanie srdca, 2. Chuck Norris, 3. Rakovina
23. Chuck Norris vyhral preteky na stacionárnom bicykli.
24. V skutočnosti to bol Chuck Norris, kto porazil Saurona.
25. Niektorí ľudia majú jednu mozgovú hemisféru väčšiu ako druhú, Chuck Norris má väčšie obidve
26. Za každým úspešným mužom je žena, za každým mŕtvym mužom je Chuck Norris
27. Chuck Norris dokáže tlieskať jednou rukou.
28. Chuck Norris si dokáže dať hlavu za nohu.
29. Chuck Norris vie naštartovať auto bez motora.
30. Chuck Norris v skutočnosti zomrel pred 10 rokmi, ale Smrtka nemala odvahu mu to povedať.