Pútnik do Compostely – O čom príručky nepíšu (2. časť)

Púť do Santiago de Compostela

Voľné pokračovanie prvého dielu mojich skúseností z putovania do Santiaga de Compostela.

Menu často iba v španielskom jazyku

Nie že by to bo bolo na Slovensku výrazne ináč, ale keď má niekto reštauráciu na trase, ktorou každoročne prejdú stovky tisíc pútnikov, očakával by som, že jedálne lístky budú viacjazyčné. Minimálne po anglicky, no vzhľadom na vysoký počet nemeckých pútnikov by som čakal aj nemčinu.

Tip: Pútnické menu je viac menej stále rovnaké: Ako prvý chod nejaký šalát, miestna polievka, alebo cestoviny s omáčkou; ako druhý chod grilované kuracie s hranolkami, steak, alebo tuniak s paradajkovou omáčkou; ako dezert zmrzlina, jogurt alebo puding; na pitie víno alebo voda

Bagety nasucho

Nespomínam si, ako presne to španieli volali, ale pripomínalo to bagety. S tortillou za 3,20, so španielskou šunkou za 3,50. No pripravte sa na to, že v šunkovej bude iba šunka a v tortilovej iba tortilla. Nič viac. Žiadne maslo, margarín či dressing. Každopádne boli výborné.

Tip: Aj keď nasucho, určite ich vyskúšajte. Kvalitná šunka sa s ružovým produktom plným múky a vody nedá porovnať.

Popoludňajšie siesty

Napriek tomu, že na to upozorňujú príručky i cestovateľské servery nevedel som si na to zvyknúť. V čase keď Španieli oddychujú (cca 13 – 17), slováčisko podáva výkon a očakáva, že vo výkone budú aj ostatní. Omyl. Ak sme si to neuvedomili a nezásobili sa už dopoludnia, museli sme neraz dve-tri hodiny čakať než skončí siesta. Až potom sme mohi nakupovať a variť.

Tip: Zásoby na nasledujúci deň stačí kupovať podvečer (po ubytovaní), ale ak plánujete variť, potrebné suroviny nakúpte už predpoludním.

Obmedzený sortiment cukroviniek

Nikdy som si neuvedomil, aký široký je slovenský sortiment cukroviniek. Vo väčšine španielskych obchodov by ste márne hľadali čokoládové či iné tyčinky. Maximálne müsli-tyčinky. Snickers a spol. sme videli iba vo veľkých mestách aj to len v niektorých supermarketoch. Podobne s napolitánkami. Zabudnite na to, že si budete energiu dopĺňať niečím ako Horalka. Ak na nich náhodou naďabíte, vyzerajú i chutia veľmi lacno.

Tip: Hladinu cukru si dopĺňajte radšej glukózou, alebo si vyberte z pestrej palety kroasantov.

Slabší výber zeleniny

Ešte viac ma zarazila ponuka zeleniny. Čakal by som, že v teplom Španielsku bude zelenina dostupnejšia a výber bohatší ako na Slovensku. V skutočnosti sú španielske obchody (aj zelovoce) orientované skôr na ovocie. So zeleniny sa bežne dali kúpiť paradajky nie príliš lákavého vzhľadu (aj tie najškaredšie slovenské vyzerajú o triedu lepšie), tmavozelené a červené papriky, občas cibuľa a šalát.

Tip: Vyskúšajte hotové omáčky k cestovinám, alebo miestne fazuľové konzervy. Pre zmenu občas zájdite na pútnické menu.

Nedostatok rýchlovarných kanvíc

Neviem ako inde, ale v kuchyniach albuerge (pútnické ubytovne)  túto samozrejmú súčasť slovenskej kuchyne nenájdete – alebo len veľmi zriedkavo. Na preváranie vody sme museli použiť kastról. Nemá zmysel nosiť tucet hrnčekových polievok pre prípad núdze. Ak bude v albergue kuchyňa, budete zrejme variť niečo normálne, ak nebude (alebo nebude vybavená), beztak pôjdete na pútnické menu.

Tip: Zabudnite na hrnčekové polievky, radšej si naštudujte pár jednoduchých omáčok k cestovinám.

Mizéria galícijských albuerge

Zatiaľ čo 300 – 150 km od Santiaga sme mohli nocovať v každej druhej dedine (pričom sme si mohi vybrať z niekoľkých ubytovní), v Galícii bola sieť albergue redšia a boli na viditeľne nižšej úrovni ako v provincii León. Hustotou postelí, vybavením kuchyne, alebo prístupom k internetu Galícia nelogicky zaostáva.

Tip: V poslednej časti putovania (Galícia) venujte pri plánovaní viac pozornosti hľadaniu ubytovania.

Kraj roľníkov a poľnohospodárov

Turistické príručky radi označujú Galcíciu ako kraj roľníkov a poľnohospodárov. Je to tak. Počas putovania často vidno stáda kráv, ako sa pokojne pasú obďaleč. Pre človeka z mesta hotová idylka. To je jedna stránka veci. Tá druhá – je omnoho menej romantická – zaváňa lajnami. Kde sú kravy, tam sú lajná. A v Galícii je kráv veľmi veľa. Lajná nájdete pred dedinou, v dedine aj za dedinou. Občas dokonca aj v menších mestách. Zvlášť nepríjemné je pri výdatnejších zrážkach, kedy sa galícijskymi cestami rynie voda.

Tip: Keď je pekne, dávajte si pozor kam stúpate. V daždi to, naopak, radšej neskúmajte a po príchode do albergue si dôkladne umyte nohy aj topánky.


14 komentárov pri “Pútnik do Compostely – O čom príručky nepíšu (2. časť)

  1. opat skvele :-)

    a teraz jedna otazka…da sa vyspat aj niekde mimo ubytovni,tzn. niekde na luke pod stanom,v kempe…? Ako je to s putnickou knizkou,kde sa da zohnat,a je potrebne si tam nechat vzdy zaznamenat kazde miesto na trase?
    Ja totiz poznam Spanielsko len podla zopar sluzobiek do Madridu,ale to je urcite ine…
    vopred dakujem za info

    M.

  2. Kredencial (putnicka knizka) sa da zohnat vo vacsine ubytovni. Jednoducho prides do ubytovne, vysvetlis, ze si putnik, ktory prave nastupil na put a oni ti ho predaju. Priprav si obciansky/pas – budu ho chciet vidiet. S peciatkami to funguje tak, ze ked dorazis do albergue a ubytujes sa, vezmes kredencial a slahnes tam peciatku. Kazde miesto si tam znacit nemusis, pretoze tych miest je strasne vela, no videl som ludi, ktori ich zbierali ako divi – su totiz celkom pekne a je to zaujimava kolekcia :-)
    V stane sa ubytovat da, ale IMHO su to kila navyse, ubytovanie je totiz na kazdom kroku. Kamosi, ktori putovali so stanom sa v nom za celych 750 km ubytovali asi iba tri krat – hlavne v prvej polovici trasy. Takze si to zbytocne nekomplikuj.

  3. Zdravím.
    Ako je to s nocovaním pod širákom, napr mimo kempov a ubytovní? hrozia tam dáke jedovate hady, škorpióny a iné životunebezpečné potvory ???
    odppovedať prosím na jurajnk@gmail.com
    všetkým vopred ďakujem.

  4. Veru neviem, nocovali sme vylucne v turistickych ubytovniach. Ale pocas cesty sme na ziadne skorpiony ani nic podobne nenatrafili. Krajina od Leonu do Santiaga je pomerne civilizovana, mozno az prilis. Ziadna velka divocina, takze nebezpecenstvo tohoto druhu sa mi zda nepravdepodobne.

  5. Zdravim, natrafila som na vase postrehy z Camina. Chystam sa v maji tohto roku. Mam na vas otazku. Pojdem spolu so svojim psom. Mate nejake skusenosti , ci ma zoberu do albergu so psom? Este jednu, v obchodoch kupim nejake surove maso , pripadne hydinu pre psa ?
    Dakujem vopred za info aj za vase postrehy hore.
    Jana

  6. Uff, ste ma zaskocili. Nespominam si, ze by som v albergue videl nejakeho putnika so psom, ale to nic nedokazuje. Mozno len to, ze putovanie bez psa je jednoduchsie. Na druhej strane som videl putovat ludi na konoch, takze ubytovat zviera urcite mozne je. Predpokladam vsak, ze cim vacsie zviera, tym tazsie sa bude hladat vhodne albergue. Pokial ide o jedlo pre vasho milacika, v globale by to problem nemal byt, no su useky, kde natrafite fakt len na malicky obchodik s velmi obmedzenym sortimentom. Na druhej strane, ak ste trochu komunikativna, aj v tej najvacsej diere su ochotni ludia, ktori vam radi nejake vhodne krmivo zabezpecia.

  7. Chcela by som vyraziť do Santiaga v mesiaci marec tohto roku a chcem sa opýtať aké je tam počasie a či sú ubytovne pre pútnikov otvorené.Niekde som čítala že ich otvoria až v máji , no neviem či je to pravda.Ďakujem.Marta

  8. Ďakujem pekne za odpoveď,idem preštudovať ako to tam funguje mimo sezóny.
    Nechcem ísť v sezóne lebo je tam nával a ťažko dostať ubytovanie.
    Ešte raz vďaka za info.Prajem všetko dobré.
    Marta

  9. Zdravim, do santiaga odchadzam zaciatkom aprila…mam otazku ako je to s jedlom. Existuje tam verzia pufovanych chlebickou ako u nas?som celiaticka.dakujem Katka

  10. Neviem, či sa môj prvý príspevok stratil, alebo čaká na schválenie – ak áno, stačí len ten prvý :-)
    Reakcia pre Katarinu: V prvej dedine za Roncesvalles som si v obchode všimol bezlepkové potraviny. (máme doma dcéru celiatičku) Myslím, že s nimi cestou nebudú problémy, ale samozrejme úplne by som sa nespoliehal na dostupnosť a nakupoval by som určite na viac ako jednodenné putovanie..
    Reakcia pre Janu: videl som dvoch pútnikov so psom, jeden z nich bol starý pán z Brazílie, ktorý išiel už od Santiaga naspäť, druhý bol mladý chalan s batohom veľkým akoby bol horským nosičom. Zrejme mal stan a tak nemal probém byť so psom… Tretím bol pán, ktorý išiel so somárom, ktorý mu niesol celý náklad – a ešte aj psa na chrbte :D . Spolu s tým starým chlapíkom z Brazílie to boli krásne stretnutia, veľmi úsmevné, na ktoré nikdy nezabudnem. Mimochodom – nepočítaj s tým, že tvoj pes bude z 800km dlhej cesty nadšený… :D

  11. Zdravím Vas. Rad by som sa opýtal,kolko peniazkov si vlastne ma clovek pripravit aby nebol hladny a vlastne kolko aspon cca Ta pút s ubytovaním a stravou vlastne výšla ?
    Velka vdaka.
    Pozdravuje Vas Milos

  12. Je to už pár rokov, takže si to veľmi nepamätám. Mám pocit, že najlacnejšie ubytovanie stálo 5 €/os./noc; pútnické menu (obed) tuším 7 €. Potraviny boli cca 1,2 krát drahšie ako u nás. Predpokladám, že ceny išli trochu hore. Takže náklady by mohli byť – čo ja viem- 20 – 25 €/osobu/deň? Plus doprava. Ale ako vravím – je to len odhad.